Región
Môžu sa zbierať liečivé bylinky v chránených územiach? Môžeme zbierať čučoriedky v okolí Veľkej Rače? Takéto otázky sa viac krát objavili s korešpondencii čitateľov, a tak tu prinášame krátke zhrnutie pravidiel.
Najskôr podotýkam, že článok sa týka zberu liečivých bylín a lesných plodov pre vlastnú potrebu. Tie v malých množstvách môžete zbierať na voľne dostupných plochách v 1. a v 2. stupni ochrany. To znamená, že je to možné na územiach bez ochrany (1. stupeň), alebo na územiach v rámci CHKO (2. stupeň ochrany). Na územiach s vyšším stupňom ochrany, teda v národnom parku (3. stupeň), v prírodnej rezervácií (4. stupeň) alebo v národnej prírodnej rezervácií, či chránených areáloch , na chránených prírodných pamiatkach (5. stupeň ochrany) to možné nie je. Teda v územiach s vyšším stupňom ochrany (3. – 5.) je zakázané zbierať rastliny vrátane plodov a vlastne je tu zakázané sa pohybovať voľne mimo vyznačeného turistického chodníka. Hranice chránených území si môžete overiť tu: https://www.sopsr.sk/web/
Viacerým samosprávam vadí nízka úroveň komunikácie s ministerstvom životného prostredia pri nastavení zberu kuchynského odpadu. Vyplýva to z ankety, ktorú realizoval portál EURACTIV Slovensko medzi najväčšími slovenskými mestami.
Povinnosť zbierať kuchynský odpad platí na Slovensku už viac ako tri mesiace. Pre všetkých hráčov pritom ide o novú skúsenosť, keďže tento typ odpadu sa na Slovensku nikdy predtým nezbieral.
Za nastavenie zodpovedá ministerstvo životného prostredia, ktoré by malo proces konzultovať s ostatnými zainteresovanými stranami – samosprávami, zbernými spoločnosťami či organizáciami zodpovednosti výrobcov (OZV). Najmä prepojenie medzi samosprávami a ministerstvom malo hrať kľúčovú úlohu, keďže sú to práve samosprávy, ktoré zber zavádzajú.
EURACTIV Slovensko sa preto spýtal 12 najväčších slovenských miest s výnimkou Bratislavy a Košíc, ako sa im s rezortom životného prostredia spolupracuje a ako sú spokojní s nastavením zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. Pri druhej otázke nás zaujímala najmä problematická vyhláška, ktorá stanovuje minimálne požiadavky na frekvenciu odvozu a druh zberných nádob na zber bioodpadu. S tou mali v polovici februára problém samosprávy aj niektorí poslanci.
Bratislava a Košice boli z ankety vylúčené, pretože povinnosť zaviesť zber kuchynského odpadu pre nich platí až od roku 2023. Mestá sú zoradené v abecednom poradí.
Prví Kysučania
Osídlenie Kysúc sa začalo už v predhistorickom období, o čom svedčí napr. nález pazúrikového úštepu z Ochodnice, ktorý pochádza zo staršej doby kamennej. Obdobie mladšej doby kamennej je takisto doložené nálezmi viacerých kamenných nástrojov a keramiky. O súvislejšom osídlení územia dolných Kysúc možno hovoriť od mladšej doby bronzovej, kedy sem prenikol ľud lužickej kultúry. Našli sa tu napr. žiarové hroby z tohto obdobia a osídlenie tohto ľudu tu pokračovalo aj v staršej dobe železnej. Na prelome letopočtov sa tu usídlil ľud púchovskej kultúry a mnohé stopy osídlenia pokračujú až do staroslovanských čias. Od polovice 13. storočia osídlenie a historický vývoj Kysúc dokladajú písomné pramene.
V regióne Kysúc sa nachádzajú dve hlavné pohoria - Javorníky a Kysucké Beskydy.
Zaujímavosti o Javorníkoch si môžte pozrieť na adrese: www.javorniky.sk
Zaujímavosti o Kysuckých Beskydoch si môžte pozrieť na adrese: http://www.sopsr.sk/natura/doc/inf_brozury/Kysucke_Beskydy.pdf
