Ako sa v poslednom čase stáva zvykom, sužuje nás sucho alebo Dažde. Ako by nič medzi tým nebolo. Sucho si zatiaľ na Kysuciach až tak nevšímame. Predsa len, nie je to také nástojčivé, pálčivé sucho ako niekde na juhu Slovenska (už nemusíme chodiť pre príklady na juh Európy). Ale keď prídu dažde, tak povodne pre zmenu u nás na Kysuciach zažívame „v priamom prenose“. Tak ako v tieto dni. Prší niekoľko dní za sebou, rieky sú plné a už už sa vylievajú. Povodne.
Vedzte ľudia, že jarkami a potokmi sa valí kalná voda preto, lebo zle hospodárime v lesoch, na roliach, v záhradách a aj v meste. Nie preto, že z neba padá veľa dážďa.
Základná myšlienka novej vodnej paradigmy (nové správanie sa k vode) je, že voda má ostať tam, kde spadla, kde napršala. Samozrejme to nie je myslené na 100 % vody. Za posledné storočia (a hlavne polstoročie) sme robili všetko preto, aby sme vodu čo najrýchlejšie poslali preč. Či už len kanálom k dolným susedom na ulici, potokom do susednej dediny alebo priamo do mora. Robili sme a robíme preto naozaj všetko. Vyasfaltovali sme nie len cesty ale aj chodníky a chodníčky. Okolo ciest sme vybudovali betónové priekopy, aby nebodaj tá voda z ciest len nevsiakla do trávnika. Tie betónové polskruže sú pre vodu ako tobogany na kúpalisku. Urýchlia jej odtok z priestoru závratnou rýchlosťou. Toky riek sme zregulovali, napriamili, aby voda čo najrýchlejšie od nás odtiekla. Vodu zo striech sme uväznili do dažďových kanalizácií a poslali ju rýchlo do rieky. To je ten lepší prípad. Niektorý ju z rín poslali do kanalizácie splaškovej. Tam dažďová vola len rozriedi odpad v čističke a ešte za to aj zaplatíme. Parkoviská sú ohromne veľké (a vraj je ich stále málo), sú väčšinou celobetónové a voda z nich ide do kanála. Aj keď sa na niektorých plochách objaví nejaký ten vysadený strom, je obohnaný obrubníkom, aby sa k nemu nebodaj nedostala voda z dažďa. A potom takéto „parkové“ stromy správca zalieva vodou z cisterny.
Samostatne sa takéto stavby (strechy, chodníky, umelé trávniky ihrísk) javia ako nepatrné plochy, ale dohromady nasčítajú veľký objem odtečenej vody. Tej vody, ktorú sme poslali do susednej dediny dole po toku potoka, tej vody ktorá tam teraz spôsobuje povodeň. Tej vody, ktorá tu bude o pár dní chýbať a bude tu sucho a vysoká teplota.
Späť k novej vodnej paradigme: voda má ostať tam, kde spadla, kde napršala. Dá sa to urobiť v malom – vodná záhrada na vlastnej záhrade, zachytenie dažďovej vody do nádob a jej využitie či už na polievanie alebo sofistikovanejšie na príklad na splachovanie. V teréne sú samozrejme najdôležitejšie vodozádržné opatrenia v lesoch (priehradky, odrážky na lesných cestách), na poľnohospodárskej pôde (zasakávacie pásy a remízky). Sú aj možnosti pre riešenia zadržania a využitia dažďovej vody v meste lebo centre obce – retenčné nádrže, zberné jazierka, zelené steny a strechy, zelené ploty, priepustné parkoviská a tak ďalej.
Mestá a obce môže teraz požiadať o dotáciu Ministerstvo životného prostredia, ktoré vyhlásilo výzvu na vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine (č. 62). Bolo by dobré keby občania nasmerovali svojich primátorov a starostov na konkrétne riešenia zadržania vody a tým zlepšenia celkovej situácie v obci (proti povodniam aj proti suchu).
Je veľmi potrebné, aby sme sa všetci postavili sa za ochranu prírody vo svojom okolí.
