Región

Viacerým samosprávam vadí nízka úroveň komunikácie s ministerstvom životného prostredia pri nastavení zberu kuchynského odpadu. Vyplýva to z ankety, ktorú realizoval portál EURACTIV Slovensko medzi najväčšími slovenskými mestami. 

Povinnosť zbierať kuchynský odpad platí na Slovensku už viac ako tri mesiace. Pre všetkých hráčov pritom ide o novú skúsenosť, keďže tento typ odpadu sa na Slovensku nikdy predtým nezbieral.

Za nastavenie zodpovedá ministerstvo životného prostredia, ktoré by malo proces konzultovať s ostatnými zainteresovanými stranami – samosprávami, zbernými spoločnosťami či organizáciami zodpovednosti výrobcov (OZV). Najmä prepojenie medzi samosprávami a ministerstvom malo hrať kľúčovú úlohu, keďže sú to práve samosprávy, ktoré zber zavádzajú.

EURACTIV Slovensko sa preto spýtal 12 najväčších slovenských miest s výnimkou Bratislavy a Košíc, ako sa im s rezortom životného prostredia spolupracuje a ako sú spokojní s nastavením zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. Pri druhej otázke nás zaujímala najmä problematická vyhláška, ktorá stanovuje minimálne požiadavky na frekvenciu odvozu a druh zberných nádob na zber bioodpadu. S tou mali v polovici februára problém samosprávy aj niektorí poslanci.

Bratislava a Košice boli z ankety vylúčené, pretože povinnosť zaviesť zber kuchynského odpadu pre nich platí až od roku 2023. Mestá sú zoradené v abecednom poradí.

 

Tak sme prežili. Nie, nechcem písať o špecifikách kovidovej doby a o zápase s vírusom. Chcela som napísať, že zima sa už naozaj pomaly končí. Teda končí sa na Slovensku, u nás na Kysuciach pokračuje veselo ďalej. Však viete, že tu každý rok dúfame, „že nám jul a august túto zimu nepokazí”. Ale predsa, najväčšie mrazy máme aj tu zdárne za sebou. A teda aj najsilnejšie vykurovacie dni a noci.

Nebude to nič nové, ak napíšem, že tu nemáme čistý vzduch. Na jednej strane ho kazia naši politici a na druhej strane si ho kazíme my sami. A na rozdiel od politikov nie len rečami, ale priamo jedmi, ktoré vypúšťame do ovzdušia z našich komínov.  

Väčšina Kysúc je už plynofikovaná. Veľa domácnosti má plyn zavedený, ale vo väčšine prípadov sa stal len „doplnkovým“ zdrojom kúrenia. My Kysučania vieme svoje. Všeobecne sa tvrdí, že po masívnej plynofikácií regiónov, keď si plynár naťahali rúry kde mohli, plyn náhle zdražel. Ono to je aj nie je pravda. Plyn zdražel. Ale v tom istom čase zdražel aj elektrický prúd a tiež tuhé palivo.  

Ale nás Kysučanov len tak nedobehnú. Plyn zdražel, tak sme sa vo veľkom vrátili ku kúreniu tuhým palivom. A čierne uhlie je fakt drahé, tak hor sa na hnedé. A ako podpalka  – smeti, najlepšie všetky, plasty nevynímajúc. Keď sa prejdeme po našich dedinách (vrátane kysuckých miest) a nedajbože v čase nízkeho tlaku, máte problém predostretý ako na dlani. Vlastne na pľúcach. Prachové časti, benzeopyrén, oxidy dusíka a síry. Vedeli ste, že najväčší únik prachových častíc pri kúrení je z vlhkého dreve. Dôležité je tam to slovo vlhkého. Ak je drevo dobre vysušené, je to kvalitné palivo.        

Na Slovensko a bohužiaľ aj na Kysuciach, nám za ostatné roky pribudli mnohé cudzie rastliny a živočíchy.

Či už je to v dôsledku nášho častého presúvania tovaru  a aj nás samotných, alebo v dôsledku oteplenia, či celkovej zmeny klímy, sú tu. A poniektoré sú naozaj veľmi agresívne, priebojné a prispôsobivé.  Ak im dovolíme, zaberú veľký priestor a vytlačia naše pôvodné druhy „zo slnka“

Odborne ich nazývame invázne druhy. Jedná sa o 6 druhov bylín, 3 druhy drevín,  2 druhy slimákov a 9 druhov väčších zvierat.    

U nás na Kysuciach sa najviac stretávame s inváznymi rastlinami. Konkrétne sú to  

Ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia),

Zlatobyľ  kanadská  (Solidago canadensis)
Zlatobyľ obrovská  (Solidago gigantea)
Pohankovec  - Krídlatka ( celý rod - všetky typy)  -  Fallopia sp. (synonymum. Reynoutria) 

Vlastník, správca, užívateľ pozemku je povinný sa starať o pozemok tak, aby nedochádzalo k rozšíreniu týchto druhov na jeho pozemku a v prípade výskytu inváznych druhov je povinný ich odstraňovať.

Prví Kysučania

Osídlenie Kysúc sa začalo už v predhistorickom období, o čom svedčí napr. nález pazúrikového úštepu z Ochodnice, ktorý pochádza zo staršej doby kamennej. Obdobie mladšej doby kamennej je takisto doložené nálezmi viacerých kamenných nástrojov a keramiky. O súvislejšom osídlení územia dolných Kysúc možno hovoriť od mladšej doby bronzovej, kedy sem prenikol ľud lužickej kultúry. Našli sa tu napr. žiarové hroby z tohto obdobia a osídlenie tohto ľudu tu pokračovalo aj v staršej dobe železnej. Na prelome letopočtov sa tu usídlil ľud púchovskej kultúry a mnohé stopy osídlenia pokračujú až do staroslovanských čias. Od polovice 13. storočia osídlenie a historický vývoj Kysúc dokladajú písomné pramene.